Na obhliadku nehnuteľnosti, by mal prísť záujemca pripravený. Ale akými otázkami sa treba vyzbrojiť, aby som zistil, čo potrebujem?
No, ja si myslím, že by mal prísť pripravený hlavne v tom, že bude otvorený. Akonáhle si dám ako kupujúci nejakú štruktúru, s ktorou budem pristupovať k danej nehnuteľnosti, tak sa oberám o tie vedľajšie veci, ktoré sú často dôležité. Jednoznačne najlepšou prípravou je mať makléra vedľa seba. Nie svoju kamarátku alebo kamaráta ale mať makléra, ktorý vie, čo sa má kedy spýtať.
Čiže nemám prísť so zoznamom otázok na obhliadku?
Áno, je to krásny, zodpovedný prístup, ale to bývanie je tak racionálna, ako aj emocionálna vec a popierať tú emocionálnu časť v tom celom je škoda. Lebo toto je základná ľudská potreba, v ktorej vyjdú také tie naše prapôvodné veci na povrch. Ani nevieme, prečo a ako sa niekde cítime dobre a potom sa nám tam dobre býva, dobre žije. A to sa nedá spraviť zoznamom, ktorý si odškrtávame.
Ale nie každý má pri sebe makléra.
Ale mohli by sme mať. Naozaj si myslím, že ten agent vedľa toho kupujúceho je taká silná zbraň, taký veľký benefit…
Čo by sa mal teda na obhliadke pýtať maklér?
Nejde ani tak o tú otázku a ani o tú odpoveď. Ide o to, ako prišla tá odpoveď. Tiež nepoložím každú otázku v každej situácii. Kebyže aj ja ako maklér sprevádzam kupujúceho, štandardné sú také tie otázky, či tam je úver, aká je výška prevádzkových nákladov, aké boli posledné rekonštrukcie na bytovom dome a podobne. Povedal by som, že možno pri druhej, pri tretej už viem, čo sa mám pýtať, pravdepodobne mi nič neujde. Dôležité je potom položiť otázky, na ktoré dostanem nepravdivú alebo nie úplne úprimnú odpoveď a vedieť z nej prečítať tú pravdu.
Čiže stále by sme mali mať pri sebe nejakého odborníka.
Ja viem, ľudia vždy chcú taký zoznam desiatich otázok, ktoré môžeme položiť.Fajn, môžeme ich tu vymenovať. Spravíme formulár, ktorý si stiahnu z našej stránky a môžu s tým utekať na obhliadku. Ale to im nepomôže. Je to celé v pocitovej rovine a medzi riadkami. Ak aj nebudem mať pri sebe agenta kupujúceho, tak si vezmem so sebou kamoša a dohodneme sa. Ja, ako ten, ktorý kupuje, budem vnímať všetko emocionálne a on, keďže jeho sa to netýka, môže držať tvrdé ratio. On si napíše otázky a ja budem ten, ktorý bude počúvať, pozerať a ňuchať. A predstavovať si. A kamoš bude ten, ktorý si všimne, že keď sa bavia, jemu myklo oko pri tom, ako hovoril o tom parkovaní.